Nikdy nie je dobré, ak ktorýkoľvek štát vedú vnútorne malí, zakomplexovaní ľudia. Politická a -  vôbec -  spoločenská elita by mala mať určitý nadhľad a rozhľadenosť. Ak tomu tak nie je, celý štát sa môže stať smiešnym, môže stratiť úctu v očiach iných.

Ako sa dívame na chlapa, ktorý chce lásku ženy vynútiť násilím? Ako sa dívame na kolegov, ktorí sú urazení, ak nemajú našu sympatiu a snažia sa ju vydobyť psychickým nátlakom? A aký máme názor na to, ak matka sa snaží obdobným spôsobom získať lásku svojich detí?

A teraz tu máme zázračný spôsob, ako niečo také dosiahnuť v celospoločenskom rozsahu: zákonom. Vivat Slovakia!

Lenže – aká bolesť! - žiadny zákon nie je dokonalý. Ani tento nerieši napríklad tak dôležitú vec, či štátna hymna sa má spievať v blahodarnom procese okrádania občanov pred alebo po vyvesení tendra na nástenku ministerstva. Predkladatelia zabudli  aj na regulovanie tak zásadnej otázky, či sa má zástava vyvesiť napravo alebo naľavo od stola pri podpísaní hanlivej zmluvy o emisných kvótach s garážovou firmou. O tom už ani nehovoriac, či kryt nedajboh novej, do zahraničia odosielanej plastikovej bomby  má začať hrať automaticky hymnickú národnú pieseň pred alebo po tom, ako predseda vlády vystúpi na tlačovej konferencii a oznámi (tretiemu) svetu, že tak vynikajúci minister vnútra, akého teraz máme, sa v politickej strane Smer ešte nikdy predtým nenarodil.

Nuž, svetlý prínos slovenskej vládnej koalície do reality 21. storočia. Občania môžu pokojne spať: veď slovenský parlament zase rieši ich zásadné problémy!

* * *

Blogová verzia - možnosť písania príspevkov TU