Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni,

Na základe výskumov známej americkej poradnej spoločnosti McKinsey najdôležitejšími príznakmi úspešne fungujúceho výchovno-vzdelávacieho systému sú:

1. Učiteľmi sa stanú najlepší študenti vysokých škôl

2. Pre pedagógov je zabezpečené permanentná možnosť kvalitného ďalšieho vzdelávania

3. Systém sa snaží zabezpečiť pre každé dieťa vzdelávanie na dosiahnuteľnej najvyššej úrovni

4. Pedagógovia - absolventi začínajú s platom na úrovni aspoň 95% priemerného platu.

Z uvedených jednoznačne vyplýva, že prvoradým predpokladom úspešnosti každého úspešného výchovno-vzdelávacieho systému je dostatočné zabezpečenie jeho finančného krytia. To sa vzťahuje samozrejme aj na Slovenskú republiku: ani my nemôžeme očakávať lepšie školstvo bez dostatočného zvýšenia potrebných finančných tokov. Tomu však odporuje skutočnosť, že zvýšenie rozpočtu pre školstvo na Slovensku v tomto roku nedosiahne úroveň zvyšovania hospodárskeho rastu. Tým pádom by sme mohli hocijaké hodnotenie už aj ukončiť, lebo vo svetle tejto skutočnosti je každá zákonodarná iniciatíva len bezzubým kozmetickým pokusom.

Síce na základe očakávania odbornej a laickej verejnosti tento návrh zákona obsahuje aj moderné a progresívne prvky potrebné k uskutočneniu skutočnej reformy (mám na mysli napríklad obsahovú reformu učiva, možnosť vypracovania pedagogického programu školy), všetky tieto pozitíva sú však bohužiaľ eliminované mnohými nedostatkami a chybami, ktoré vyplývajú z unáhleného a nepremysleného postupu pri vypracovaní tohto návrhu zákona. Zbytočne sa zavádza pedagogický program školy, ak na jeho vypracovanie majú dotyční len niekoľko mesiacov. Na vypracovanie vážneho a premysleného programu je totiž potrebný dostatočne dlhý časový interval v trvaní možno niekoľkých rokov: len tak je možné postupne poskladať programy v jednotlivých ročníkov. Teraz sú však základné školy konfrontované so situáciou, v ktorej musia vypracovať program pre prvý a piaty ročník, pričom chýbajú pedagogické programy pre druhý, tretí a štvrtý ročník. V prípade piateho ročníka teda školy budujú strechu bez základov a stien.

Na úrovni stredných škôl je málo pochopiteľné, prečo tento návrh zákona neguje relatívne nový systém maturitných skúšok, ktorý umožňuje vykonať maturity na rôznych úrovniach. Tým pádom žiakov namiesto objektívnych a viacstupňových skúšok znova očakáva jednoduchý a menej objektívny systém skúšania. Tiež sa zrušuje možnosť započítania maturitnej skúšky do výsledkov prijímacej skúšky na vysokých školách. Sem patrí aj špeciálny problém stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ktorých žiaci súčasný tretiaci ešte ani dnes nevedia, z koľkých predmetov budú maturovať v budúcom školskom roku. Na základe vykonávacieho predpisu zákona totiž na školách s vyučovacím jazykom maďarským sa zvýši počet predmetov na maturitnej skúške zo štyroch na päť. Tieto školy sú v zmysle návrhov znevýhodnené aj v inej oblasti, na vypracovanie vlastného pedagogického programu im totiž zostáva namiesto pánom ministrom sľubovaných 30-40 percent len 10 až 15 percent z celkového počtu vyučovacích hodín.

Návrh školského zákona nesie všetky prvky spôsobu myslenia a práce súčasného vedenia Ministerstva školstva. O tom svedčí napríklad skutočnosť, že mnohé demokratické a progresívne prvky sú obetované len za to, aby mohol byť náš výchovno-vzdelávací systém znova riadený ručne, aby boli v rámci neho znova vytvorené štruktúry, ktoré tlieskajú na povel. Návrh posilňuje úlohu školských úradov, povoľuje používanie len ministerstvom schválených učebníc, znižuje právomoci a možnosti samosprávnych školských orgánov a školských rád.

Zhrnutím môžeme konštatovať, že niektoré kladné prvky návrhu sú prevalené veľkým množstvom záporných efektov, ako napríklad nepremyslenosť, resp. absencia vhodnej koncepcie. K realizácii skutočnej reformy totiž nestačí mechanicky zlepiť niektoré existujúce a zastarané zákony a vyhlášky, bolo by potrebné vymyslieť novú pridanú hodnotu.

Ďakujem Vám za pozornosť.

---

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh ktorý predkladá Mgr. Imre Andruskó
k  vládnemu návrhu zákona o vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

tlač  560

V súlade s ustanovaniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k  vládnemu návrhu zákona o vzdelávaní (školský zákon)  a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

§12, odsek (3), posledná veta znie nasledovne:

Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v takom rozsahu, aby bolo žiakom zabezpečené právo na osvojenie štátneho jazyka primerane ich vekovým schopnostiam. 

Odôvodnenie: Uvedené navrhujem z dôvodu, lebo povinnosť vyučovať štátny jazyk minimálne v takom rozsahu ako vyučovací jazyk znamená enormne veľké zaťaženie žiakov v nižších ročníkoch ZŠ. Pedagogické programy škôl, podobne ako konkurenčné prostredie a trhové podmienky budú dostatočným spôsobom regulovať riaditeľov škôl k tomu, aby  bol počet vyučovacích hodín predmetu slovenský jazyk a literatúra určený optimálne,  zohľadňujúc aj základné pedagogické zásady.

§13, odsek (1), prvá veta znie nasledovne:

Pri uskutočňovaní školských vzdelávacích progamov sa používajú učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktorých obsahy nie sú v rozpore so základnými princípmi a predpismi Európskej únie.

Odôvodnenie: Uvedené navrhujem z dôvodu, lebo v podmienkach EU musí byť  zabezpečená sloboda prejavu, sloboda voľného pohybu tovaru a kapitálu a sloboda služieb. Voľnejší výber učebníc, učebných textov a praocných zošitov umožňuje školám lepšie zviditeľniť svoj pedagogický program.

§41: Za prvú vetu sa vsunie veta:

Vo výnimočných prípadoch na základe rozhodnutia ministra školstva môže gymnázium poskytovať aj šesťročné vzdelávanie.

Odôvodnenie: Šesťročné vzdelávanie môže v rámci pedagogického programu školy úspešne prevziať úlohu osemročných gymnázií, pričom žiaci ZŠ po absolvovaní 7. ročníka sú zrelší na rozhodnutia takého typu, ako napríklad po 5. ročníku.

§159 znie:

Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom vlády pri tvorbe a napĺňaní Národného vzdelávacieho programu a rámcových vzdelávacích programov. Má minimálne 17 členov, ktorých vymenúva a odvoláva vláda z členov profesijných organizácií pedagogických zamestnancov, z radov profesorov a docentov vysokých škôl najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Členovia rady volia spomedzi seba predsedu a podpredsedu. Ďalšie podrobnosti o zriadení a činnosti rady upraví jej štatút, ktorý schvaľuje vláda.

Odôvodnenie: Kurikulárna rada svojim postavením má špecifické miesto v pedagogickom systéme, preto musia byť jej činnosť a základné princípy upresnené v zákone, resp. zákonom určeným spôsobom v štatúte. 

Z dôvodu veľkého množstva predložených pozmeňujúcich návrhov doporučujem Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh zákona do gestorského výboru.