Vystúpenie poslankyne Ágnes Biró v NR SR

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

v marci uplynulo 160 rokov od prijatia prvého revolučného a na svoju dobu moderného tlačového zákona, ktorý bol vyjadrením túžby po slobode a významným krokom k premene feudálnej spoločnosti- ide o uhorský tlačový zákon, ktorý bol prijatý tu v Bratislave dňa 20.3. 1848 .

A po 160 rokoch opäť voláme po modernom zákone, ktorý by slobody dosiahnuté od roku 1990– upevnil a rozšíril.

Zdá sa ale, že o fungovaní demokracie ( ale aj o občianskych slobodách) máme však rôzne predstavy – preto tá naša špecifická slovenská demokracia sa občas podobá menšiemu chaosu.

Je pre nás príznačné, že jedným dychom sa odvolávame na demokraciu, a na Ústavu SR - ako na základ zákonov pre výkon priamej demokracie v živote - a parlamentnou väčšinou prijímame zákony, ktorými obmedzíme vlastnícke práva (v prípade vyvlastňovania pozemkov pod diaľnicami) slobodu vierovyznania a slobodu združovania (v prípade registrácií cirkví), zakážeme zisk (v prípade súkromných zdravotných poisťovní) a teraz zvažujeme, či nie je tu príliš veľa slobody prejavu a komu by mali tieto slobody prislúchať- teda demokratickou väčšinou negujeme podstatu samotnej demokracie.

Ctené kolegyne, vážení kolegovia ,

my všetci, ktorí dnes sedíme v tejto snemovni skladali sme sľub – sľub poslanca NR SR – ktorým sme sa zaviazali na svoju česť a svedomie, že budeme plniť svoje povinnosti v záujme občanov.

A aký je záujem občanov?

Záujem občanov je, aby občianske slobody, a medzi nimi aj sloboda prejavu a právo na informácie, patrili každému tak, ako sú tieto občianske a politické práva definované v čl. 10 v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a v čl. 26 Ústavy SR.

Nie je našim cieľom - nie je cieľom opozície- slobodu prejavu a právo na informácie stotožniť len so slobodou médií (ako to nám podsúvali ), ale nie je možné prehliadnuť, že sloboda médií a nezávislosť tlače na Slovensku –po takmer dvadsiatich rokoch postupného formovania legislatívneho, spoločenského a ekonomického rámca slobody, plurality a nezávislosti- je stále krehká a zraniteľná.

Chceme preto dosiahnuť rozumnú rovnováhu medzi politickou mocou – slobodou médií - a právami občana. Je to pomyslený trojuholník, v ktorom politika nesmie dostať do područia médiá a zneužiť ich na manipulovanie občanov, občan nesmie sa stať bezbranným, bezmocným a pasívnym subjektom ani vo vzťahu politike a ani k médiám, a médiá musia zostať slobodné, nezávislé, uprednostňujúce verejný záujem pred záujmami politickými a finančnými. Je to naraz skúška kultivovanosti politikov, profesionality žurnalistov a vyspelosti občanov.

Dámy a páni,

Našou povinnosťou je prijať dobrý tlačový zákon, a nakoľko neexistuje „európsky štandard“ pri tvorbe slovenskej normy treba vychádzať zo stavu žurnalistiky, z úrovne slovenskej politickej kultúry - teda zo slovenskej reality vôbec.

Dnes platný zákon o periodickej tlači a o ostatných informačných prostriedkov z roku 1966 dozrel na výmenu. Od roku 1990 bol nejeden neúspešný pokus prijať nový, moderný, liberálny tlačový zákon. Vieme, že raz chýbala politická vôľa inokedy zhoda vo vládnej koalícií alebo politických subjektov v parlamente. Možno to bolo i šťastím, veď v tomto období sa mnoho vecí pomenilo aj na mediálnom trhu - začalo sa podnikať, zaviedol sa duálny systém do vysielania rozhlasu a televízie, zrovnoprávnilo sa vlastníctvo médií,... atď . Okrem týchto pozitívnych zmien boli sme však svedkami aj udalostí, ktoré vzbudili pozornosť a kritiku zahraničia obdobne ako sa to deje dnes v súvislosti s vládnym návrhom tlačového zákona.

Určite si spomínate na rok 1994, ktorý novinárov rozdelil na „vyvolených“ a „nevhodných“. Vyvolení mali výsady a prístup k informáciám a „nevhodných“ trestali informačnou blokádou (tým bol napr. zamedzený vstup na verejné tlačové besedy , na základe rozhodnutie vicepremiérky Kataríny Tóthovej ) boli persona non grata na oficiálnych tlačových besedách po rokovaniach legislatívnej rady vlády , alebo sa im zamietla akreditácia napr. v roku 1995 na celosvetovej konferencii robotníckych strán usporiadanej na Slovensku.

Vtedajšia vláda si „vyslúžila“ od medzinárodných žurnalistických inštitúcií (VON, reedom House) zatriedenie do rebríčka medzi 10 najväčších nepriateľov slobody tlače. A priznajme si : bola to škoda!

A výsledok ? – výsledok sa dostavil vo forme medzinárodnej izolácie Slovenska.

Naprávanie tohto obrazu, prinavrátenie dôveryhodnosti našej krajiny – a to nemôžete poprieť - sa udialo v čase nasledujúcej vlády, vďaka iniciatívy politických síl, ktoré dnes sedia v opozičných ľaviciach.

Dámy a páni,

Slovensko je dnes členom Európskej únie a celého radu medzinárodných organizácií a zoskupení medzi nimi aj Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe -OBSE. Ale členstvo v rodine demokratických štátov a v medzinárodných organizáciách a zoskupeniach prináša nielen výhody ale aj povinnosti a záväzky.

A ak nechceme sa dostať opäť do podobnej situácie ako v rokoch 1994-98 zámer slovenských vlád – tej dnešnej i budúcich- mal by byť ten istý ako zámer Európskej únie a zosúladenie našich právnych predpisov a noriem s európskymi normami, či prihliadanie na ich odporúčania malo byť by samozrejmosťou.

A to chceme potvrdiť aj ratifikáciou Lisabonske zmluvy, tak prečo ten vzdor voči zapracovaniu odporúčaní OBSE ?

To, že dozrel čas na nahradenie súčasne platného tlačového zákona modernejším a liberálnejším zákonom je každým uznanou realitou no nie prijateľná taká náhrada, ktorá vo svojej podstate je politickou objednávkou na upevnenie moci vládnej garnitúry.

Vládny návrh zákona z dielne Ministerstva kultúry SR - neodmietla len opozícia - odmietli ho viaceré novinárske profesijné organizácie ako Združenie vydavateľov periodickej tlače, Asociácia vydavateľov regionálnej tlače (AVRT) a výhrady mal aj Slovenský syndikát novinárov či Asociácia hovorcov Slovenska (AHS).

Kritické stanovisko vyslovili predstavitelia medzinárodných organizácií medzi iným z OBSE pre slobodu médií (Miklós Haraszti), Medzinárodného tlačového inštitútu (International Press Institute, IPI -David Dadge) a Organizácie médií juhovýchodnej Európy (South - East Europe Media Organization, SEEMO - Oliver Vujovic ), ktorá je pridruženou organizáciou Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI), celosvetového ochrancu slobody tlače zastupujúceho redaktorov, vydavateľov a popredných žurnalistov z viac ako 110 krajín sveta.

A aká bola reakcia našej proeurópskej vlády ?

"...môžu nám odporúčať, môžu poukazovať, no dobre vieme, aké sú pravidlá hry.“

"Návrh tlačového zákona je dobrý taký, aký je ..." sú to slová – odkaz slovenského premiéra pre oponentov vládneho návrhu zákona doma i v zahraničí. (6.3.2008 po rokovaní výboru Národnej rady pre európske záležitosti.)

Veď o tom aké sú jeho predstavy o médiách, o úlohe médií, sa vyjadril už po prvých sto dňoch vlády, tu v pléne NR, keď sa na opozíciu obrátil slovami „Mali ste v rukách moc, peniaze a médiá, a predsa ste voľby nevyhrali." A z tohto kontextu sa odvíjali všetky kroky na poli mediálnej politiky vlády.

O rok neskôr sa o médiách vyslovil nasledovne : „Médiá sa stali politickou opozíciou tejto vlády a občania nemajú objektívne informácie o našich krokoch.“ „My si totiž platíme verejnoprávne médiá, aby informovali objektívne.“ (25.4.2007, SME)

(Len potichu poznamenávam: dúfame, že v tomto vyjadrení pána premiéra nie je tzv. plural majesticus, teda plurál majestátnosti, lebo v tom prípade táto veta znie „Vláda si totiž platí verejnoprávne médiá, aby informovali o nej pozitívne.“)

V našom ponímaní tieto vyjadrenia sú popretím slobody médií – vláda tvrdí, že z jej strany ide o nezištnú ochranu záujmu občanov pred neobjektívnosťou tlače, lebo„...médiá klamú, píšu lži a polopravdy...“ a „...čo si niektoré médiá dovoľujú vo vzťahu k vláde je absolútne neakceptovateľné..". (05.03.2008) Nie je pravdivá - i keď musím uznať je veľmi úspešná argumentácia- nadradenosti práva na informácie nad slobodu médií, lebo práve sloboda médií je jedným zo základných predpokladov fungovania liberálnej demokracie.

Nástrojom nápravy tohto „neakceptovateľného“ stavu mal byť nový tlačový zákon a v ňom inštitút práva na odpoveď.

Dámy a páni,

Každý z nás vie, že inštitút práva na odpoveď je reálnym naplnením článku 19. Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý má garantovať slobodu prejavu každému. Inštitút práva na odpoveď je dôležitý, veď vyvažuje právo a zodpovednosť a vytvára priestor na zjednanie nápravy ak boli dotknuté legitímne záujmy fyzickej a právnickej osoby uverejnenou správou, ktorá obsahovala nepravdivé, neúplné, nepresné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, a ktoré sa dotkli cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby; názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby.

Vo vládnom návrhu sa však tento inštitút dostal do úplne inej polohy – do polohy v ktorej aktuálna politická moc vyvlastní médiá :

- tým, že dostanú právo na odpoveď aj štátne a verejné orgány

- tým, že zavedú duplicitu v kombinácii právom na opravu,

- tým, že neobmedzí rozsah odpovede na namietané skutkové tvrdenie vtedy ak

je namietaná len ich časť,

- tým, že noviny by povinne museli zverejňovať reakcie aj na pravdivé články,

- tým, že zasahujú do redakčnej práce veď vydavatelia budú zodpovední aj za to,

čo nie je v ich moci ovplyvniť a to pod hrozbou dvojitej finančnej sankcie, čo

môže „neposlušné“ a vláde nepriklonené médiá ekonomicky ohroziť

a redaktorov umlčať.

- tým, že obmedzia právo občana na pluralitu informácii zákazom komentovať

odpoveď spolu s uverejnením a kedykoľvek v budúcnosti,

- tým, že vydavatelia a sú povinní uverejniť odpoved tak, ako boli žiadateľom napísané bez ohľadu na úroveň, a jazykovú kultúru textu

- ... a mohli by sme v tomto výpočte pokračovať.

A tento vládny návrh zákona je v rozpore rezolúciu Rady Európy, ktorá zakazuje “štátu a iným verejným orgánom”, aby si uplatňovali právo odpovede kvôli tomu, že to môže priniesť jasnú možnosť zneužitia, ako aj kvôli tomu, že platiteľmi daní podporované verejné orgány nemajú osobnostné práva, keďže ich dobrá povesť a meno patria verejnosti“ (citát zo stanoviska OBSE k tlačovému zákonu február 2008).

A tento vládny návrh zákona je v rozpore s Ústavou SR na čo poukázal vo viacerých bodoch v Stanovisku číslo 73/2008 Úsek legislatívy a aproximácie práva Kancelárie NR SR.

A v konečnom dôsledku tento návrh zákona skomplikuje uplatnenie práva na odpoveď bežnému občanovi, tým, že kráti lehotu na podanie žiadosti o uverejnenie odpovede !!!

Vážený pán minister, napriek všetkej úcte k Vám, nie som presvedčená o pravdivosti vášho tvrdenia, že tento zákon „ ... posilňuje demokraciu, pluralitu názorov, posilňuje právo občanov,“ a právo na odpoveď nie je robené pre politikov, ale pre obyčajných ľudí.“ Publikované 27. 3. 2008 7:52:47 | čtk, sita, tasr,

Dámy a páni,

Známy nemecký publicista Freimut Dove a bývalý splnomocnenec OBSE pre slobodu médií povedal „Demokracia umiera, keď sa stane oponent nepriateľom, alebo keď oponent neexistuje. Alebo ak sa iný názor prezentuje ako zrada.“

Ak oponent, ktorý poukáže na nedostatky, a varuje pred slabinami nie je nepriateľ – tak ten, kto vidí „biele miesta“ (R.Rafaj) no mlčí a vzdáva sa aj svojho presvedčenia možno z obavy pred stratou svojich mocenských pozícií a z nich vyplývajúcich výhod, nie je priateľom ani vlády ani občana.

Je dobré, že aj z radov vlády odznel názor – názor ministra zahraničných vecí - Jána Kubiša - niekdajšieho šéf OBSE ktorý sa vyjadril, že: „Slovensko by malo akceptovať pripomienky medzinárodných organizácií a zmeniť návrh tlačového zákona. Poslanci, ktorí môžu zákon zmeniť v druhom čítaní na marcovej schôdzi, by mohli prihliadať na argumenty OBSE a Rady Európy.“ (SITA 12.3.2008)

Vážené panie poslankyne a páni poslanci,

v mene troch poslaneckých klubov SDKU, KDH a SMK- MKP predkladám pozmeňujúci návrh – ktorý je zapracovaním odporúčaní OBSE- k trom aspektom návrhu zákona :

1. k ochrane zdroja a obsahu informácii - §4
2. k obmedzeniu obsahu tlače - §6 (body 2 a 8)
3. k právu na odpoveď -§8

POZMEŇUJÚCI NÁVRH k vládnemu návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon)

Parlamentná tlač 526 - druhé čítanie

V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996.Z.z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh :

K Čl.I.

1. § 4 vrátane nadpisu znie:

㤠4

Ochrana zdroja a obsahu informácií

1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa podieľa na získavaní alebo spracovávaní informácií za účelom ich zverejnenia alebo zverejnených v periodickej tlači, v agentúrnom spravodajstve, má právo odoprieť súdu alebo inému orgánu verejnej moci poskytnutie informácie o zdroji ako aj o pôvode alebo obsahu týchto informácií.

2) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa podieľa na získavaní alebo spracovávaní informácií za účelom ich zverejnenia alebo zverejnených v periodickej tlači, v agentúrnom spravodajstve, má právo odoprieť súdu alebo inému orgánu verejnej moci predloženie alebo vydanie vecí, z ktorej by mohol byť zistený zdroj, pôvod či obsah týchto informácií.

3) Právom podľa odsekov 1 a 2 nie sú dotknuté povinnosti ustanovené osobitným právnym predpisom nenadržovať páchateľovi trestného činu a prekaziť alebo oznámiť trestný čin ^x).

4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na oznamovaciu povinnosť vydavateľa periodickej tlače v súvislosti s inzerciou podľa osobitného prepisu.^x1)

Poznámky pod čiarou k odkazom x a x1 znejú:

^x) napríklad § 129 ods. 3 Trestného poriadku, Trestný zákon

^x1) napríklad § 32 ods.10 zákona SNR č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov“

Odôvodnenie:

Ide o zapracovanie odporúčania OBSE prevzatím právnej úpravy tohto ustanovenia z českého zákona.

Odporúčanie OBSE znie :

• Ochrana zdrojov by mala byť definovaná ako právo médií a nie povinnosť a mala by sa aplikovať na všetkých, čo sa pravidelne zaoberajú profesionálnym šírením informácií.

OBSE vo svojom stanovisku k vládnemu návrhu zákonu o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve pripomína , že v medzinárodnom práve je dlhodobo zavedené právo médií zachovávať mlčanlivosť o svojich zdrojoch informácií avšak vo väčšine európskych krajín je ochrana zdrojov pridelená ako právo alebo privilégium, nie ako povinnosť. Výnimku tvorí v tomto ohľade len Švédsko, preto odporúča, aby Slovensko nasledovalo postup väčšiny európskych krajín a súčasne toto právo neobmedziť iba na vydavateľov a ich zamestnancov vzhľadom na veľký počet novinárov na Slovensku v slobodnom povolaní.

Akceptovaním tohto odporúčania pre fyzické a právnické osoby plnenie povinnosti ustanovujú osobitné právne predpisy najmä Trestný poriadok a Trestný zákon.

1. § 6 ods.1 sa vypúšťa

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 1 až 4.

Poznámka pod čiarou 8 sa vypúšťa ostatné odkazy pod čiarou sa vzostupne prečíslujú.

Odôvodnenie:

Ide o jedno z najdôležitejších odporúčaní OBSE, ktoré znie :

• § 6 bod 1 by mal by_ z návrhu zákona úplne vypustený. Je zbytočný, vágny, a príliš všeobecný a členovia exekutívy by nikdy nemali mať možnosť udeľovať pokuty médiám.

Zákony regulujúce činnosť a pôsobenie tlačových médií by nemali obsahovať obmedzenia obsahu. Režim zákazu uverejnenia určitého druhu informácii by mal byť definovaný v zákone všeobecnej aplikácie, ako sú trestné a občianske zákony. Napríklad paragrafy 423 a 424 Trestného zákona zakazujú podnecovanie nenávisti.

Uvedenie týchto všeobecných zákazov v špecifickom zákone je zbytočnou dvojkoľajnosťou, ktorá pri vecne rozdielnej definícií pojmov zbytočne zneprehľadňuje právny poriadok Slovenskej republiky.

Nejasné a nepresné pojmy a podmienky môžu zapríčiniť interpretačné problémy t.j. svojvoľný a subjektívny výklad zákona prípadne aj jeho zneužitie.

1. § 6 ods.3 písm.h) slová „podľa §11“ vypustiť a nahradiť „podľa §12“

Legislatívnotechnická úprava, ktorá súvisí s bodom 7. tohto pozmeňujúceho návrhu.

1. § 6 ods. 4 slová „podľa §11 ods.4 písm.j)“ vypustiť a nahradiť „podľa §12 ods.4 písm.j)“

Legislatívnotechnická úprava , ktorá súvisí s bodom 7. tohto pozmeňujúceho návrhu.

1. § 7 až § 10 vypustiť a nahradiť novými ustanoveniami § 7 až § 10, ktoré znejú:

㤠7

Právo na opravu a odpoveď

1) Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné, nepresné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby; názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno fyzickú osobu alebo právnickú osobu presne určiť, má fyzická osoba alebo právnická osoba právo žiadať bezodplatné uverejnenie opravy alebo odpovede. Vydavateľ periodickej tlače je povinný opravu alebo odpoveď uverejniť.

2) Odpoveď musí uviesť v čom sa skutkové tvrdenie dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby a písomný návrh znenia odpovede. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná namietanému skutkovému tvrdeniu a ak je namietaná len jeho časť tak tejto časti. Nesmie obsahovať hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie odpovede a musí byť podpísaná.

3) Osoba, na žiadosť ktorej bola vydavateľom uverejnená oprava alebo odpoveď podľa tohto zákona, nemôže požadovať uverejnenie ďalšej opravy alebo odpovede na túto uverejnenú opravu alebo odpoveď.

4) Právo na opravu, odpoveď patrí po smrti fyzickej osoby blízkym osobám.^x2)

§ 8

Právo na dodatočné oznámenie

1) Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie o konaní pred orgánom verejnej moci vedenom proti osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, a toto konanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, má táto osoba právo žiadať uverejnenie dodatočného oznámenia o konečnom výsledku tohto konania. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní dodatočné oznámenie uverejniť bezodplatne.

2) Právo na dodatočné oznámenie patrí po smrti fyzickej osoby blízkym osobám.^x2)

Poznámka pod čiarou k odkazu x2 znie:

x2) §116 Občianskeho zákonníka

§ 9

Podávanie a podmienky uverejnenia opravy, odpovede

a dodatočného oznámenia

1) Žiadosť o uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná.

2) Žiadosť o uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo nepravdivé, neúplné, nepresné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby alebo skutkové tvrdenie o konaní pred orgánom verejnej moci vedenom proti osobe. Súčasťou žiadosti musí byť písomný návrh:

a) znenia opravy a konštatovanie a popis nepravdivého neúplného, nepresného alebo skresľujúceho skutkového tvrdenia alebo

b) znenia odpovede alebo

c) znenia dodatočného oznámenia.

3) Žiadosť o uverejnenie opravy alebo odpovede sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre najneskôr do 60 dní odo dňa vydania alebo zverejnenia napadnutého spravodajstva, inak právo na opravu alebo odpoveď zaniká.

4 Žiadosť o uverejnenie dodatočného oznámenia sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, inak právo na dodatočné oznámenie zaniká.

5 Vydavateľ periodickej tlače je povinný opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie uverejniť do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti uverejnenie. Tlačová agentúra je povinná opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie uverejniť do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia.

6 Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra je povinná opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie uverejniť

a) v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, a to takým spôsobom, aby oprava, odpoveď alebo dodatočné oznámenie bolo umiestnené na rovnocennom mieste a rovnakým písmom ako bolo uverejnené namietané skutkové tvrdenie,

b) výslovným označením „ oprava“, „odpoveď“ alebo „dodatočné oznámenie“ s uverejnením mena, priezviska alebo názvu žiadateľa o uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia,

c) v znení, v akom bola napísaná alebo vopred dohodnutá žiadateľom o uverejnenie opravy a odpovede,

d) na vlastné náklady.

7 Ak zanikne periodická tlač, je jej vydavateľ povinný opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie uverejniť v inej, ním vydávanej periodickej tlači, s rovnakou územnou pôsobnosťou a periodicitou. Ak tento vydavateľ už nevydáva žiadnu periodickú tlač, je povinný za podmienok stanovených týmto zákonom na svoje náklady strpieť uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia v inej periodickej tlači, na ktorej sa dohodne so žiadateľom o uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia .

§ 10

Výnimky z povinnosti uverejniť opravu, odpoveď

a dodatočné oznámenie

Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie je povinná uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie ak

a) žiadosť bola podaná po uplynutí lehoty ustanovenej v § 9 odseku 3 a 4,

b) žiadosť nespĺňa náležitosti podľa § 9 odseku 2,

c) oprava alebo odpoveď smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie opravy alebo odpovede,

d) predtým, ako mu bola doručená žiadosť o uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, uverejnil opravu z vlastného podnetu alebo uverejnil opravu odpoveď a dodatočné oznámenie na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 7 ods. 4 alebo v § 8 ods. 2 a dodržal pritom podmienky ustanovené týmto zákonom pre uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia,

e) uverejnenie odpovede by predstavovalo porušenie dobrých mravov alebo by jeho uverejnením došlo k spáchaniu trestného činu alebo iného deliktu,

f) napádané skutkové tvrdenie je citáciou tvrdenia tretej osoby určenej pre verejnosť alebo jeho pravdivou interpretáciou a ako také bolo označené alebo prezentované.“

1. Za § 10 sa vkladá nový § 11, ktorý vrátane nadpisu znie :

㤠11

Uplatnenie práva na uverejnenie opravy, odpovede

a dodatočného oznámenia

1) Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie rozhodne na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd.

2) Návrh podľa odseku 1 sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovedi alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovedi alebo dodatočného oznámenia zaniká.“

Odôvodnenie:

Ide o zapracovanie odporúčaní OBSE prevzatím právnej úpravy týchto ustanovení z českého zákona.

Odporúčania OBSE znejú:

• Kvôli zabráneniu možnosti zneužitia odporúčame, aby sa práva na opravu a odpoveď

zlúčili do jedného opravného prostriedku, ktorý bude použitý iba v prípade, ak žiadateľ

dokáže preukázať svoj oprávnený záujem na oprave nepresného alebo zavádzajúceho

tvrdenia uverejneného v periodickej tlači.

• Dĺžka času na uverejnenie odpovede by mala byť predĺžená, napríklad na 8 dní.

o Podmienky na odmietnutie opravy a odpovede by mali byť rozšírené na prípady, keď je odpoveď dlhšia ako to, čo je nevyhnutné na skorigovanie pôvodnej chyby, keď je

odpoveď disproporčná, v rozpore zo zákonom, alebo v rozpore s právami tretej strany,

alebo prináša nové skutočnosti, alebo keď už bola poskytnutá oprava, ktorá napravila

spôsobenú ujmu, ako aj prípady, keď bolo pôvodné skutkové tvrdenie odôvodniteľné

dôležitejším a oprávneným verejným záujmom.

• Dĺžka odpovede by mala byť explicitne obmedzená na to, čo je potrebné opraviť v

pôvodnom tvrdení.

o Malo by byť explicitne uvedené, že štát a verejné orgány by nemali mať možnosť žiadať právo na opravu alebo odpoveď.

o Právo žiadať peňažnú náhradu za nezákonné neposkytnutie opravy alebo odpovede by sa malo odstrániť.

• Predpis, že oprava alebo odpoveď musia byť uverejnené na “rovnocennom mieste a

rovnakým písmom” ako pôvodné tvrdenie by mali byť nahradené predpisom požadujúcim, aby dostali porovnateľne dôležité miesto.

Zákaz pre noviny uverejňovať súvisiaci text pre opravu a odpoveď by mal byť odstránený.

Vo vládnom návrhu zákona ustanovenie §7 o práve na opravu a ustanovenie §8 o práve na odpoveď sa prelínajú pričom ich uplatnenia sú rozdielne, čo môže mať za následok sťaženie uplatnenie práva dotknutej osoby a neprehľadenie právneho poriadku SR.. V tlačovom zákone platnom v ČR ale i v dokumentoch Európskeho spoločenstva a Európskej únie sa používa spravidla inštitút práva na odpoveď, ktorý zodpovedá v podstate obsahu práva na opravu a práva na odpoveď (podporne možno uviesť Rezolúciu č. 2 Sloboda novinárov a ľudské práva, prijatú na 4. európskej konferencii ministrov Rady Európy 7. - 8. 12. 1994 v Prahe. Formulácie práva na opravu dbajú o to, aby bolo "dostupné každému jednotlivcovi bez zbytočného obmedzenia a veľkých nákladov" z Rezolúcie /74/ 26 prijatej Výborom ministrov Rady Európy), preto je potrebné – s prihliadnutím na zaužívané mediálne tradície - zjednodušenie, zjednotenie podmienok a sprehľadnenie uplatnenia práva bežného, čo v pozmeňujúcom návrhu predkladáme.

Vládny návrh zákona obsahuje nejednotné termíny v § 7 ods. 4 rámci práva na opravu a v § 8 ods.4 v rámci práva na odpoveď, nakoľko v tejto veci neexistuje štandard jeho podoby a v Odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady Európy z 30.4.2004 sa táto úprava dáva do právomoci členských štátov je potrebné vychádzať z našich pomerov ( i doposiaľ zaužívaných zvyklostí) najmä, preto, že demokratické princípy nemajú takú silnú tradíciu, aby sme vedeli prevziať francúzsku tradíciu. Lehota ôsmich dní na uverejnenie opravy je zakotvená v súčasne platnom tlačovom zákone a rovnaká lehota zjednoteného inštitútu opravy a odpovede je zaužívaná aj v okolitých krajinách – t.j. v českom i nemeckom práve.

Dôležitá je aj presná špecifikácia rozsahu odpovede, ktorá musí byť primeraná napadnutému skutkovému tvrdeniu a nie celému novinárskemu textu, v ktorom sa napadnuté skutkové tvrdenie vyskytlo. Vládny návrh zákona dáva žiadateľovi o opravu neprimerane veľký priestor, tým, že v §8 ods.3 vládneho návrhu zákona je uvedené „ odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie“ čo umožňuje zneužitie pre iné ciele, než je zlepšenie informovanosti verejnosti v zmysle deklarovaného práva na odpoveď.

Je potrebné, aby sa z navrhovanej právnej úpravy odstránili ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ústavou. Na tento závažný problém poukázala nielen opozícia ale aj parlamentní právnici. Rozporom a protiústavnosťou je : obmedzenie podľa §8 ods. 5, ktoré vydavateľovi zakazuje k uverejnenej odpovedi uverejniť súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva, čo je porušením čl. 26 Ústavy SR.

§7 ods. 1 definuje, kedy vzniká právo na opravu a odpoveď . V pozmeňujúcom návrhu precizujeme túto definíciu tak, že ak ide o „nepravdivé, neúplné, nepresné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia ktoré sa dotýka cti, ...“ vzniká právo na opravu a odpoveď. Toto spresnenie považujeme za dôležité, a pre prax významné z dôvodu, aby média neodmietli žiadosť o opravu a odpoveď tým, že nimi uverejnené tvrdenia nie sú vyslovene nepravdivé len napr. vytrhnuté z kontextu t.j. neúplné! Číže treba vyjasniť podmienky tak, aby šéfredaktor mohol odmietnuť len reakciu na vyslovene pravdivé tvrdenia.

§9 ods. 3 lehota na podanie žiadosti o opravu alebo odpoveď je upravená na doterajších pôvodných 60 dni od zverejnenia inkriminovanej správy. Vláda síce odôvodňuje znenie tlačového zákona tým, že chce dať "občanom" právo na odpoveď, v praxi im ho však sťažuje. V odborných diskusiách sa doteraz zvažovala skôr možnosť, či 60 dni nie je málo, lebo bežný občan, ktorý nemá politické a stranícke štáby a nesleduje cele spektrum tlače, často prehliadne takúto informáciu. Skrátenie tejto lehoty vo svetle odborných diskusii na 30 dni považujem za absurdné, neodôvodnené a protichodné deklarovaným zámerom vlády!

Vo vládnom návrhu zákona k dodatočnému oznámeniu je potrebné priložiť „právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo ukončené konanie pred orgánom verejnej moci vedené proti osobe“. Podľa §8 ods.3 zákona č. 428/2002 Zb. o ochrane osobných údajov spracúvanie osobných údajov o porušení ustanovení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva, ako aj o výkone právoplatných rozsudkov alebo rozhodnutí môže vykonávať len ten, komu to umožňuje osobitný zákon t.j. polícia, prokuratúra a obvodné úrady, ktoré prejednávajú priestupky. Podmieňovať žiadosť o dodatočné oznámenie doložením tohto právoplatného rozhodnutia, ktoré je osobitnou kategóriou osobných údajov je neprípustné a preto v pozmeňujúcom návrhu je táto podmienka vypustená.

1. Doterajší § 11 sa označuje ako §12

Legislatívnotechnická úprava

1. Doterajší § 12 sa označuje ako §13 a v novo označenom §13 ods.1 písm. a) sa vypúšťa a súčasne sa ruší označenie písmena b),

V novo označenom §13 ods. 1 až 3 znejú:

„1) Ministerstvo uloží vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre pokutu do 50 000 Sk za porušenie povinnosti podľa §6 ods.1.

2) Ministerstvo uloží vydavateľovi periodickej tlače pokutu

a) do 30 000 Sk za porušenie povinnosti podľa §6 ods. 2 alebo 3

b) do 10 000 Sk za porušenie povinnosti podľa §12 ods.8

3) Ministerstvo uloží tlačovej agentúre pokutu do 30 000 Sk za porušenie povinnosti podľa §6 ods.4.“

Odôvodnenie:

Vo vládnom návrhu zákona § 12 ods.1 písm. a) oprávňuje exekutívu (ministerstvo/ministra kultúry) na uloženie pokuty za porušenia obsahového obmedzenia uvedeného v § 6 ods.1 návrhu zákona, čím sa dostáva do nesúladu s dlhodobo fungujúcimi medzinárodnými štandardami, na základe ktorých médiá by mali regulovať iba nezávislé orgány –súdy.

Nakoľko - na základe odporúčania OBSE - tento pozmeňujúci návrh v bode 2 ruší obsahové obmedzenie médií v §6 vypustením odseku 1, s ňou súvisiaca právomoc exekutívy sa stáva bezpredmetnou a vo vzťahu k týmto zmenám je potrebné uskutočniť aj legislatívnotechnickú úpravu novo označeného §13 t.j. vo vládnom návrhu zákona §12.

1. Doterajší § 13 a 14 sa označuje ako §14 a 15

Legislatívnotechnická úprava

Prosím o vyňatie bodov 1,2,8, 9 a 10 Spoločnej správy na osobitné hlasovanie

Ďalej prosím, aby sme hlasovali o bodoch pozmeňujúceho návrhu nasledovne :

spoločne o bodoch : (2 a 8)

osobitne o bodoch 1, 5, 6

spoločne o bodoch (3,4 a 7)

Vážené panie poslankyne a páni poslanci,

Pred 160 rokmi, keď sa v našich krajinách prijímali prvý tlačový zákon rečník poslancov vyzval slovami „ páni poslanci máme na výber alebo sloboda tlače, alebo potlačenie slobody“ vtedy hlasovali za to prvé. Ako budete hlasovať Vy?

Ďakujem za pozornosť.