Vystúpenie poslanca SMK Józsefa Berényiho v NR SR. 

Správa o plnení úloh zahranič.politiky 2007_opravený steno záznam 

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia!


Môj príhovor sa týka oboch prerokovaných materiálov, teda aj správy, aj zamerania činnosti zahraničnej politiky a môj prejav som rozdelil do troch častí.

I.

V prvej časti by som sa chcel krátko venovať všeobecným otázkam samotného prerokovaného materiálu „Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky“. Rád by som ocenil najprv štruktúru predkladanej správy, ktorá dáva celému textu určitú dynamiku a preto môže byť zaujímavým čítaním tak pre odbornú, ako aj pre laickú verejnosť.
Nakoľko už sme ohľadom predkladaného materiálu viedli diskusiu s pánom ministrom v príslušných parlamentných výboroch len čiastočne opakujem, že najväčším nedostatkom jeho štruktúry je miesto, na ktorom sa po prvýkrát objavuje popis vzťahu Slovenskej republiky s USA. Keby neexistovali rôzne vyjadrenia a skutky najmä predsedu vlády v oblasti zahraničnej politiky (viď napríklad naplánovanie stretnutia s ruským predsedom vlády práve v deň zasadnutia Summitu NATO), tak možno by čitateľ nevenoval až takú veľkú pozornosť tomu, že v tejto správe popisy vzťahov s Bieloruskou republikou, Ruskom, Iránom a mohol by som pokračovať, predbiehajú a neraz aj kvantitatívne prevyšujú popis vzťahov s USA. Keďže túto pripomienku - ja som to tak pochopil - akceptoval aj pán minister na zasadnutí Výboru pre európske záležitosti, už ju ďalej rozvíjať nebudem.

Na druhej strane chcel by som oceniť to, že materiál je v niektorých kritických častiach úprimný, napríklad v časti rozvojovej pomoci nepopisuje súčasný stav cez ružové okuliare, ale objektívne, najmä čo sa týka nedostatku finančných prostriedkov. Ďalej podobne pozitívne môžem hodnotiť aj časť  o OECD, kde ministerstvo zahraničných vecí samo uznáva, že - nie veľmi kľúčová a dôležitá, ale predsa - inštitúcia s názvom Koordinačný výbor pre OECD obnovila svoju činnosti až v októbri 2007, rok a pol po nástupe novej vládnej koalície. Z dôvodu úprimnosti sa preto ani tejto téme nebudem dlhšie venovať, aj keď ako opozičný poslanec by som možno aj mohol.

Trošku väčšiu pozornosť by ale predkladaný materiál mohol venovať koordinácii záležitostí Európskej únie v Slovenskej republike. O veľmi dôležitej medzirezortnej koordinácii európskych záležitostí sa môžeme dozvedieť len toľko, že „systém dobre fungoval“. Predkladaná správa obchádza otázky, či táto koordinácia úspešne zapojila do procesu prípravy európskej legislatívy mimovládny sektor a záujmové organizácie a združenia. Nedozvedáme sa ani o tom, či existoval počas minulého roka nejaký legislatívny návrh, aspoň jeden návrh EÚ, s ktorým Slovenská republika nesúhlasila, a či v skupine ďalších štátov dosiahla zmenu takéhoto návrhu alebo taký spor Slovenská republika prehrala.

Moja posledná pripomienka k samotnému textu vo všeobecnosti: Opakovane vyslovujem názor, že tzv. racionalizácia počtu zamestnancov na ministerstve zahraničných vecí je spochybniteľná a podľa môjho názoru čas ukáže, že bude na úkor výkonnosti a efektivity ministerstva. Ak sa nemýlim, tak v oblasti znižovania počtu zamestnancov v rámci ústredných orgánov štátnej správy je ministerstvo zahraničných vecí najlepším študentom. Podľa môjho názoru je to chyba.

II.

V druhej časti môjho príhovoru by som chcel venovať pozornosť jednej jedinej vete pán minister, nakoľko táto veta vyvoláva najväčší odpor zo stany poslancov Strany maďarskej koalície. V časti Prehlbovanie dobrých susedských vzťahov, v nadväznosti na vzťahy s Maďarskou republikou, materiál uvádza: „Údajné porušovanie práv menšín, ale i snaha o ich internacionalizáciu (Maďarskou republikou - poznamenávam) negatívne pôsobia na vzájomné vzťahy.“ Táto veta neobstojí najmenej z dvoch dôvodov a z kontextu inak celkom objektívnej a vyváženej správy priam vyskakuje svojím subjektívnym a spolitizovaným podtónom. A poviem prečo:

Po prvé, z kauzy Mlynky vidíme, že otázky menšín žijúcich na území susedského štátu nemôžu byť ľahostajné žiadnej civilizovanej krajine a zlé rozhodnutie maďarskej miestnej samosprávy o vysťahovaní slovenskej menšinovej samosprávy z jednej kancelárie Slovenského domu, ktorý je majetkom miestnej samosprávy, vyvolal doteraz ojedinelú reakciu slovenských politických strán aj vlády Slovenskej republiky, takmer bez ohľadu na politickú príslušnosť. Viacerí žiadali aj väčšie aktivity europoslancov v Bruseli alebo v Štrasburgu. Je to zaujímavá zmena do určitej miery, vážené kolegyne, kolegovia, ale táto zmena spochybňuje práve spochybnenie internacionalizácie menšinovej politiky a menšinových práv.

Po druhé, ako som uviedol, materiál hovorí o „údajnom“ porušovaní práv menšín v Slovenskej republike. Text v tomto znení, pán minister, zavádza. A uvediem dôkazy prečo: Začiatkom roka 2007 minister školstva Slovenskej republiky napísal list jednému vydavateľstvu, v ktorom priamo zakázal používanie dvojjazyčných zemepisných názvov v učebniciach. Očividné porušovanie status quo. Tento list napriek všetkým verejným sľubom, aj zo strany ministerstva zahraničných vecí, aj osobne vás pán minister, zatiaľ nikto nestiahol, nezrušil a neprepísal. List existuje naďalej.
Ďalej v minulom roku týždeň pred príchodom maďarskej ministerky zahraničných vecí do Štúrova, v tomto meste odstránili dvojjazyčné nadpisy na obvodnom úrade. Podobne bol odstránený aj dvojjazyčný nadpis na dunajskostredskej platobnej agentúre, alebo vo februári tohto roku na obvodnom úrade v Galante. Je pravda, že najmä vďaka aktivitám poslancov Strany maďarskej koalície, či už cez médiá alebo prostredníctvom tichej diplomacie, dvojjazyčné nadpisy boli časom buď celkom alebo čiastočne vrátené. Došlo však jednoznačne k porušovaniu práv menšín v SR, ktoré bolo síce odstránené, ale neoprávňuje to ani ministerstvo zahraničných vecí, ani vládu, aby hovorila o údajnom porušovaní práv menšín v Slovenskej republike, lebo opakujem, skutok sa vtedy stal. Takže táto veta je veľmi zlá.

III.

V tretej časti môjho prejavu by som sa rád venoval aj ja akejsi dvojtvárnej zahraničnej politike Slovenskej republiky. Neúčasť predsedu vlády na kľúčovom summite NATO v Bukurešti bola už viackrát kritizovaná aj dnes a analyzovaná. Jeho výklad pre Českú televíziu, že raketový obranný systém aký je česko-poľsko-americký do Európy nepatrí, je pravdepodobne ojedinelým názorom pomedzi predsedov vlád členských krajín NATO, a preto ostatní so začlenením tohto systému do štruktúr Severoatlantickej aliancie súhlasili.
Nebudem hovoriť teraz už ani o opakovanej návšteve kubánskeho veľvyslanectva, nakoľko to považujem už takmer za zbytočné. Ako poznáme pána predsedu vlády, k podobnej návšteve - z dôvodu akejsi truc politiky - dôjde pravdepodobne aj na budúci rok v januári.

Rád by som ale poukázal na ďalší dôkaz dvojakej komunikácie doma a v relevantných zahraničných inštitúciách:

21. januára 2008 bolo mi veľmi príjemné počúvať myšlienky predsedu vlády Slovenskej republiky pred Parlamentným zhromaždením Rady Európy v Štrasburgu. Tam totiž predseda vlády doslova povedal“ „Slovenské koaličné strany  - nie vláda, ale slovenské koaličné strany (pozn.) -  podporujú princípy demokracie, ľudské práva vrátane práv ľudí patriacich k národnostným menšinám.“  Pekná veta. „Preto sme sa v našich snahách rozvinúť multietnicky a multikultúrny charakter spoločnosti  v kabinetnom vyhlásení zaviazali permanentne obmedzovať diskrimináciu, antisemitizmus ... „ atď. Pán predseda vlády v Štrasburgu nehovoril o budovaní akéhosi národného charakteru štátu, ale o rozvinutí multietnických a multikulturálnych spoločenských javov. Je to zaujímavá zmena.

Ďalej, pán predseda vlády hovoril o tom, že „Slovenská vláda - celá vláda (pozn.) - vníma existenciu národnostných menšín ako obohacujúci zdroj pre život v spoločnosti“. Pri tejto vete sa mi vynorili nejaké ďalšie vety z minulosti, keď som počul predsedu koaličnej strany hovoriť o tom, že „Maďari sú nádor na tele slovenského národa, ktorý treba neodkladne odstrániť“. A keby ste mi povedali, že to hovoril ešte pred voľbami, bol by som povedal, že je to pravda, ale po voľbách odznela taktiež myšlienka a veta: „Možno bola chyba Slovákov, že sme zachraňovali Maďarov, ktorí ušli zbabelo pred Turkmi do slovenských hôr. Mali ich tam zožrať a zatiahnuť do Istanbulu.“  Teraz neviem, či sme obohacujúci zdroj pre život spoločnosti alebo sme nádorom na tele slovenského národa, škoda že nás Turci nezatiahli do Istanbulu. Bolo by dobré, keby ste mi dali na to odpoveď, ktorí viete na to odpovedať.

Ďalej, pán predseda vlády hovoril veľmi pekne v Štrasburgu, že je „hrdý, že môže informovať poslancov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že systematicky rozvíjame a podporujeme komplexný systém vzdelávania pre národnostné menšiny v ich materinských jazykoch, počnúc predškolskými zariadeniami až po univerzity...“ Uvidíme pri schvaľovaní školského zákona, ako to v skutočnosti je.

Aj za jeho neprítomnosti, rád by som pána predsedu vlády požiadal, aby tieto vety zopakoval aj na prichádzajúcich mítingoch strany Smer, napríklad v Čadci, Žiline, v Šuranoch alebo Seredi. Vieme veľmi dobre, že pán predseda vlády má dostatok odvahy presadiť aj niekedy ťažké politické myšlienky, tu doma. Takže budem rád, ak bude podobným spôsobom ako v Štrasburgu, hovoriť - opakujem ešte raz-  v Žiline, v Čadci, v Šuranoch alebo v Seredi. A potom budem aj ja naňho hrdý nielen v Štrasburgu a Bruseli, ale aj doma. A potom nebudem môcť poukázať na to, že kým v Štrasburgu vyzdvihol dôležitosť existencie Univerzity Jána Selyeho, ako opozičný poslanec hlasoval 23. októbra 2003 proti založeniu tejto univerzity.

A ešte ďalšia poznámka, čo sa týka tejto správy. Pán minister, musím vám pripomenúť, že táto správa trošku zahmlieva odporúčania Rady Európy. Na strane 47 je veta, že: „Popri odporúčaniach na podporu regionálnych alebo menšinových jazykov všeobecného charakteru navrhol Výbor ministrov osobitné opatrenia týkajúce sa rómskeho a rusínskeho jazyka“, ale nejak maďarský jazyk z toho vypadol. Aj keď vieme veľmi dobre, že Výbor ministrov prijal odporúčania ohľadom maďarského jazyka, preto sa vás pýtam, prečo tam maďarský jazyk nie je?
Ďalej píšete v tejto správe, že „Implementácia  odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy je v kompetencii ministerstiev a iných štátnych orgánov, do ktorých pôsobnosti patria záväzky vyplývajúce z charty“, čo je síce pravda, lenže ja som interpeloval pána Čaploviča v tejto veci už v minulom roku a 12. apríla 2007 som na to dostal aj odpoveď. Na základe tohto listu vieme, že citujem „Vláda Slovenskej republiky v súčasnosti nevidí dôvod na preskúmanie požiadavky, podľa ktorej používatelia regionálnych a menšinových jazykov majú predstavovať aspoň 20% obyvateľov obce pre uplatnenie záväzkov v oblasti správnych orgánov.“ Taktiež mi pán Čaplovič v tomto liste píše, že „nie je potrebné preskúmať obmedzenia v používaní regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré vyplývajú zo zákona o štátnom jazyku.“ Takže pán Čaplovič v odpovedi na moju interpeláciu už veľmi jasne a jednoznačne povedal, že slovenská vláda nebude realizovať odporúčania Rady Európy, a v tomto smere táto správa zase nie je objektívna a pravdivá a obchádzate v nej túto otázku. Treba však otvorene odpovedať na to, že táto vláda nemá odvahu realizovať odporúčania Rady Európy.

Na záver teda dovoľte mi konštatovať, že existuje skutočne dvojaká komunikácia politikov vládnej koalície v kritických otázkach ako sú napríklad bezpečnostné otázky alebo otázky menšinových práv a ľudských práv, a z toho dôvodu nebudeme podporovať Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.