Rokovanie v NR SR: Vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Anna Szögedi - Vystúpenie k vládnemu návrhu zákona o výchove a vzdelávan:

---

Vážený pán predseda Národnej rady SR,
Vážený pán minister,
Vážené pani poslankyne a páni poslanci,
Ctená snemovňa!

Dovoľte, aby som prispela niekoľkými pohľadmi do problematiky vzdelávania o ktorej teraz rokujeme. Súhlasím s odôvodnením potreby prijatia nového zákona o sústave základných a stredných skôl, tzv. školského zákona, pretože súčasne platný zákon z roku 1984 nezohľadňuje celospoločenské potreby v oblasti výchovy a vzdelávania na Slovensku. Hoci sa vznikne hovoriť, že v školstve na rozdiel od iných rezortov žiadna reforma v uplynulom období sa neudiala, fakt je, že niekoľko zmien sa predsa udialo. Na začiatok zo školských osnôv sa hneď po nežnej revolúcií vytratila socialistická ideológia. Ďalší posun nastal vo formálnom fungovaní škôl – decentralizovalo sa financovanie, preniesli sa kompetencie zo štátu na samosprávy. Napriek spomínaným zmenám musíme konštatovať, že stará legislatíva je nevhodná a treba vytvoriť novú. Dôležité však je, akú cestu zvolíme pri tvorbe novej legislatívy, nového zákona. Mali by sme sa usilovať o kompletnú stratégiu reformy regionálneho školstva. Na to, aby bola reforma školstva úspešná treba mať jasný plán postupných krokov. Skutočná reforma by mala byť o vyvážení kompetencií medzi rezortom školstva a školami. Teda školská reforma má oveľa širší rozmer ako len obrat vo vzdelávaní od memorovania k tvorivosti, alebo redukcia učiva čo sa v súčastnosti najviac vyzdvihuje. Skutočná reforma by mala znamenať zrušenie monopolu štátu v určovaní obsahu vzdelávania, v učebnicovej politike, v ďalšom vzdelávaní učiteľov a v kontrole a hodnotení škôl.

Základnými princípmi na ktorých sa má nový školský zákon postaviť sú: sloboda, subsidiarita, participácia a konkurencia. Tieto princípy by mali tvoriť východiskovú os pri nasmerovaní vzdelávacieho systému na dôsledne decentralizovaný, moderný a otvorený. Na základe uvedených princípov sa dá definovať nový model tvorby vzdelávacích obsahov, nové postavenie učiteľa ako aj nový systém podporných služieb, v ktorom stratia priamoriadené organizácie svoj dlhoročný monopol. Na základe týchto princípov sa dajú vymedziť úlohy jednotlivých aktérov vzdelávacieho procesu (štát, zriaďovatelia, školy, rodičia) a preniesť zodpovednosť za vzdelávací proces priamo tam, kde sa reálne uskutočňuje, teda priamo na školy. Tak často spomínaná voľnosť škôl podľa uvedenej legislatívnej normy sa končí pri pomere medzi predmetmi, ktoré nadiktuje štát a tými, ktoré si vyberie samotná škola. Pri tom práve uvoľnenie rúk školám malo umožniť obsahovú reformu. Návrh zákona a zmeny s ním pripravované nemenia obsah učiva len ho redukujú. Naše školstvo však nepotrebuje zmenu iba v redukcii učiva (aby sa deti učili menej) ale hlavne aby sa učili inak. Podľa uvedeného zákona o novom obsahu vzdelávania budú aj naďalej rozhodovať rovnaké štátne štruktúry ako doteraz. Ministerstvo bude naďalej určovať štruktúru a obsah predmetov, spôsob skúšania, či používanie učebníc. Školy nezískajú žiadnu novú slobodu, pokiaľ ide o známkovanie, prijímacie pohovory alebo záverečné skúšky. Očakávanie že učitelia začnú na základe týchto kozmetických úprav učiť inak je naivné. Učitelia získajú namiesto väčšej slobody iba niekoľko hodín navyše, ktorými budú môcť pestriť doterajší spôsob výučby. Podľa avizovaného plánu ministerstva školy dostanú 6 až 8 týždňov navyše, aby sa na zmeny pripravili. To v praxi znamená, že nezačnú učiť podľa nového zákona skôr ako v novembri. Nie sú pripravené ani všetky vykonávacie predpisy a aj z toho dôvodu je namieste otázka: aký má význam spustenie nepripravenej reformy od septembra.

Suma sumárum charakteristika predloženého legislatívneho zámeru by mohla znieť:

1. Miesto sformuľovania nových princípov fungovania školského systému máme potvrdenie starého školského systému.
2. Nezavŕšil sa proces decentralizácie, pretože práve uvedeným zákonom sa decentralizácia zabrzdila.
3. Školy a učitelia nedostali viac slobody práve naopak v uvedenom návrhu zákona sa potvrdili kompetencie v prospech štátu na úkor slobodného rozvoja škôl.
4. Nie je dodržané status quo v oblasti vzdelávania národnostných menšín.

Preto navrhované zmeny nepovažujem za prvé kroky na ceste k novým školám, ktoré sa pod ich vplyvom budú konečne orientovať na konkrétnych žiakov, ale za umelé udržiavanie zlýhavajúceho školského systému. Z uvedených dôvodov nemôžem prijatie predloženého zákona podporiť!