Farkas: Kompetenčný spor a chýbajúce odborné zázemie ohrozujú čerpanie eurofondov

Video: Klikk na foto alebo --> TU

(SITA) - Vláda nebude schopná zabezpečiť čerpanie vyše 11 miliárd eur, ktoré má Slovensko k dispozícii do konca roka 2013, myslí si Strana maďarskej koalície (SMK), ktorej nominanti mali v minulosti na starosti eurofondy. Napriek tomu, že od začiatku programového obdobia pre eurofondy uplynul rok, zverejnila len jednu výzvu na predkladanie projektov, a to v školstve. Dôvodom meškania sú kompetenčné spory, ktorá vládna strana bude o eurofondoch rozhodovať, ale aj chýbajúce administratívne kapacity. Z ministerstva regionálneho rozvoja ako gestora čerpania fondov musela podľa SMK odísť väčšina odborníkov, vyškolených Bruselom. Problémom je aj nariadenie vlády znížiť počet úradníkov o 20 percent v čase, keď Európska komisia odporúča SR prijať ďalších 950 pracovníkov pre eurofondy. SMK sa obáva straníckeho rozdeľovania eurofondov. Štátne dotácie "verným" obciam podľa nej naznačujú, že projekty na národnostne zmiešanom území vláda nebude podporovať.

Podpredseda SMK Iván Farkas na tlačovej besede uviedol, že signály z miest tieto obavy potvrdzujú. Na predbežných rokovaniach o obnove škôl s pomocou eurofondov na ministerstve ich pracovníkom povedali, že majú predkladať projekty len pre slovenské školy a na maďarské majú zabudnúť. SMK si myslí, že vláda neuvoľní peniaze ani na projekty pre maďarské škôlky, kultúrne domy či domy sociálnych služieb. Príkladom straníckeho rozdeľovania peňazí sú podľa Farkasa štátne dotácie na ihriská s umelou trávou. "Dotácie smerovali do severných a stredných oblastí Slovenska okrem Rimavskej Soboty," povedal Farkas. Dostali ich obce, kde boli tí správni starostovia alebo šéfovia samosprávnych krajov. Vláda podporila len jednu národnostne zmiešanú obec - Nitrianske Hrnčiarovce.

Farkas odmietol, že by bývalá vláda preferovala národnostne zmiešané oblasti. Napríklad v programe budovania základnej infraštruktúry išlo na juh Slovenska podľa oficiálneho materiálu súčasného ministra Mariána Janušeka 14 percent z celkového objemu peňazí, čo predstavuje 19 percent projektov. Z eurofondov podporili v tomto programe 898 projektov, z toho 171 na juhu. Znamená to, že v dopravnej infraštruktúre išli eurofondy do 19 projektov, z toho jeden bol na národnostne zmiešanom juhu. V environmentálnej infraštruktúre to bolo 39 zo 177 projektov, v lokálnej infraštruktúre 131 zo 702 podporených projektov.

SMK upozornila aj na nastavenie podmienok na získanie peňazí z eurofondov. Vláda nimi prehĺbi regionálne rozdiely, tvrdí SMK. Podľa nej ich zmenila tak, že vylúčila mnohé obce východného Slovenska. Problém budú mať aj obce, ktoré spĺňajú len kritériá podpory cez program rozvoja vidieka. Budú musieť platiť DPH, na čo zrejme nebudú mať peniaze, konštatoval Farkas. "Pôsobenie vlády v oblasti prípravy, implementácie a čerpania fondov Európskej únie je slabé, jej činnosť absolútne nie je v prospech miestnej a regionálnej samosprávy, ani v prospech podnikateľov. Zverejnenie výziev na predkladanie projektov značne mešká pre kompetenčné spory...Zo sedemročného rozpočtového obdobia EÚ Slovensko premárnilo jeden celý polrok," zhrnul svoje výhrady.

---

Tlačový materiál

Farkas Iván: 

TB -  eurofondy a čerpanie

• Uplynul rok od zahájenia programového obdobia EÚ 2007 až 2013 - je teda čas na bilancovanie
• Slovensko premárnilo 1 celý polrok z hľadiska Eurofondov

Vlani v auguste som mal v mene SMK  tlačovku  na tému „Eurofondy" a tvrdil som, že do konca roka 2007 nebudú zverejnené prvé výzvy na predloženie Europrojektov, nevyčerpá sa ani 1 Euro z eurodotácií.   Z vládnej strany sme vtedy dostali spŕšku kritiky.

Aká je realita po uplynutí 1 roka z programového obdobia ?    7 ročné programové obdobie Európskej únie 2007 až 2013 sa zahájilo 1. januára 2007. Vlani v auguste bol Bruselom schválený Národný strategický referenčný rámec, v decembri boli schválené všetky operačné programy.  Do konca roka 2007 sa ale zverejnila iba jedna jediná výzva na predkladanie europrojektov v oblasti vzdelávania.  Je to pramálo.  Nie je to dobrá správa pre podnikateľov, miestne a regionálne samosprávy, združenia obcí a mikroregióny !!!

Dovoľte jedno porovnanie : 

-  do  1. mája 2004  -  boli predvstupové fondy EÚ

-  po  1. máji  2004  -  boli prístupné povstupové fondy - v aktuálnom 7-ročnom programovom období EÚ v posledných rokoch 2004 až 2006.

-  Po 6-ich mesiacoch boli zverejnené prvé výzvy na predkladanie europrojektov !!!

-  Vtedy sa začínalo absolútne od nuly, odborníci boli pioniermi v oblasti Eurofondov

-  Koordináciu Eurofondov mal v kompetencii podpredseda Vlády Pál Csáky, za regionálny rozvoj zodpovedal vtedajší Minister RR - taktiež nominant SMK-MKP.

Teraz, rok po zahájení 7-ročného programového obdobia bola zverejnená jedna jediná výzva, nevyčerpalo sa ani 1 Euro.  Slovenská vláda teda premárnila 1 celý pollrok zo 7-ročného obdobia.

Aké sú príčiny ?

1. Kompetenčné spory vo vládnej koalícii :

- ide o to,  ktorá vládna strana má mať v gescii ktorý operačný program, ktoré ministerstvo má byť riadiacim orgánom konkrétneho operačného programu.

-  príklad : na poslednom zasadnutí Národnej rady SR sme rokovali v 2. a 3. čítaní o Zákone o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Návrh zákona posilnil kompetencie vlády na úkor Ministerstva RR. Bol predložený poslanecký návrh z radov koalície, ktorý mal tomuto kroku zabrániť a ponechať deterajší stav.

Záujem vlády teda nie je v tom, aby sa efektívne vyčerpalo čo najviac eurodotácií ale v tom, ktorá strana má riadiť čerpanie eurofondov.

2. Kompetenčné spory na rôznych úrovniach

-  podľa usmernenia EÚ regionálny operačný program by sa mal implementovať na úrovni regiónov - t.j. na úrovni  VÚC.  Nominant SNS - Minister RR s tým nesúhlasí, lebo podľa koaličnej dohody regionálny rozvoj patrí do pôsobnosti Ministra RR-teda do gescie SNS - a má zostať na celoštátnej úrovni.

3. Chýba odborné zázemie

-  po voľbách v roku 2006 väčšina pracovníkov Úradu Vlády a Ministerstva RR, ktorí sa zaoberali Eurofondami, ktorí boli odborne zaškolení v Bruseli dostala výpoveď alebo dobrovoľne odišla, lebo boli zaradení na podradné, neadekvátne pracovné pozície.

   - Nie je to luxus pre Slovensko ?

Čo nám hrozí ?

1. Nedostatočná odborná administratívna kapacita

- na jednej strane bolo uznesenie vlády o znížení počtu pracovníkov ústrednej štátnej správy celoplošne o 20 %.

- na druhej strane Brusel odporučil Slovensku na nové 7-ročné programové obdobie doplniť odborný personál o 950 kvalifikovaných pracovníkov.

- Ako skĺbiť tieto protichodné požiadavky ?

- Preto hrozí do budúcnosti, že odbornú administratívnu kapacitu, potrebnú na implementáciu 11,4 mld. Eur eurodotácií sa nepodarí naplniť, teda okrem iných aj z administratívnych kapacitných dôvodov Slovensko nebude schopné vyčerpať finančný rámec.

- ako príklad môžem uviesť rodelenie štátnej dotácie na výstavbu športových ihrísk s umelou trávou - dostali tí verní.

-  dotácie smerovali do severných a stredných oblastí Slovenska okrem jedného mesta na juhu Slovenska.

-  Toto sa udeje aj v prípade Eurofondov.

-  máme signály od pracovníkov mestských úradov na zmiešanom území Južného Slovenska,  ktorí rokujú s odborníkmi na Ministerstve RR o možnostiach a výhľadoch ohľadne europrojektov. Sondovali možnosti na poli rozvoja školskej infraštruktúry. V meste by bolo potrebné zrekonštruovať budovu slovenskej aj maďarrskej základnej školy.  Dostali odpoveď, nech zabudnú na budovu maďarskej školy, aby podali len projekt na rekonštrukciu maďarskej základnej školy.

Preventívne poukazujeme týmto na možnú  diskrimináciu  - uvidíte, po vyhodnotení eurodotácií na budovanie a rozvoj základnej infraštruktúry - na konci volebného obdobia, alebo na konci 7-ročného rozpočtového obdobia - koľko budov maďarských základných škôl, materských škôl, kultúrnych domov, budov sociálnych zariadení alebo zdravotníckych zariadení v zmiešanom území sa zrekonštruuje.  Ani jedna, uvidíte .....

Môžete položiť otázku, ako to bolo v minulom období ? Ak by chceli súčasní vládni politici obviniť SMK z toho, že jej nominanti rozdeľovali prostriedky nesúmerne, dávali viac dotácií do južných oblastí, tak Vám teraz odprezentujem názorne na OP Základná infraštruktúra, že aká je holá pravda a toto obvinenie nie je pravdivé :

OP ZI za roky 2004 až 2006 -  Gestorom tohto programu bolo Ministerstvo RR, ministrom bol László Gyurovszky za SMK :

Priorita č. 1 :  Dopravná infraštruktúra -  1 projekt realizovaný na zmiešanom území Južného Slovenska z celkového počtu úspešných projektov 19.

Priorita č. 2 :  Environmentálna infraštruktúra - 39 projektov realizovaných na zmiešanom území Južného Slovenska z celkového počtu úspešných europrojektov 177.

Priorita č. 3 :  Lokálna infraštruktúra  - 131 projektov realizovaných na zmiešanom území Južného Slovenska z celkového počtu úspešných projektov 702.

Celkom teda za všetky priority OP ZI :   171 projektov realizovaných na zmiešanom území Južného Slovenska z celkového počtu úspešných projektov  898  -   t.j. 19 % pre jednu tretinu územia SR. (južnú)

Pričom vo finančnom vyjadrení je to ešte menej, 14  % z celkového objemu dotácií.

Toto je názorný príklad o tom, že v skutočnosti v minulom období nikto nikoho nediskriminoval,  eurodotácie sa rozdeľovali teritoriálne vyrovnane, spravodlivo.

Podobný prístup očakávame od súčasnej vlády.

Absolútny škandál sa pripravuje na Ministerstve pôdohospodárstva.

- V rámci programu rozvoja vidieka sa môžu uchádzať o eurodotácie menšie obce, ktoré sa nedostali do pólov rastu a nemajú inú možnosť sa uchádzať v iných operatívnych programoch o dotácie.

- Je to pre menśie obce skrátka jediná možnosť.

- DPH nie je ale pre nich oprávnená položka, musia si to uhradiť zo svojho rozpočtu !!!

- najmenšie obce ale nemajú šancu to uhradiť, lebo nemajú na to zdroje.

- Naprostá väčšina menších obcí sa preto nebu môcť uchádzať o eurodotácie z programu rozvoja vidieka a nakoľko nie sú v póloch rastu ani z iných programov.

- Toto mieni akútne riešiť.

- Konkrétne opatrenia ale pôsobia opačným smerom, prehlbujú priepastné rozdiely.

- Keď Ministerstvo RR zmenilo systém pólov rastu - inovatívne póly rastu a kohézne póly rastu - z týchto zoznamov vypadli najmä obce na Východnom Slovensku, ktoré tam predtým boli zaradené.

- Tieto obce na Východnom Slovensku sa budú môcť uchádzať o dotácie jedine z Programu rozvoja vidieka na Ministerstve pôdohospodárstva - pravda ak budú mať zdroje na zaplatenie DPH.

- Nebude sa teda rozvíjať najchudobnejšia, východná oblasť Slovenska !

1.  pôsobenie Vlády v oblasti prípravy  implementácie a čerpania z Fondov EÚ je slabé, jej činnosť absolútne nie je v prospech miestnej a regionálnej samosprávy, v prospech podnikateľov.